Louis Braille: kto vymyslel písmo pre nevidiacich

Louis Braille bol francúzsky pedagóg, nevidiaci od piatich rokov, ktorý vymyslel bodové písmo, ktoré dnes nesie jeho meno. Narodil sa 4. januára 1809 v Coupvray neďaleko Paríža a zomrel 6. januára 1852 v Paríži. Šesťbodovú bunku navrhol ešte ako žiak parížskeho ústavu pre nevidiacich, okolo pätnástich rokov, a svoju metódu zverejnil v roku 1829.

Jeho vynálezom nebolo písmo, ktoré sa dá čítať hmatom: také pokusy existovali už pred ním. Podstatné bolo, že nevidiaci človek mohol konečne písať sám. Pred Braillom dokázal nevidiaci žiak s námahou prečítať to, čo mu pripravili vidiaci, ale nemohol nič napísať. Preto Braillovo písmo prežilo a ostatné systémy zmizli.

To hlavné

• Narodil sa 4. januára 1809 v Coupvray, zomrel 6. januára 1852 v Paríži vo veku 43 rokov.
• V troch rokoch sa zranil na oku v dielni svojho otca sedlára; infekcia prešla na druhé oko a okolo piatich rokov úplne oslepol.
• V desiatich rokoch nastúpil do Kráľovského ústavu pre nevidiacu mládež v Paríži, kde sa čítali vypuklé latinské písmená: dali sa čítať, ale nie písať.
• Vyšiel z bodového písma Charlesa Barbiera — až 12 bodov na znak — a zmenšil ho na 6, pretože dvanásť bodov sa pod bruško prsta nezmestí.
• Systém navrhol okolo pätnástich rokov, zverejnil ho v roku 1829 a druhé vydanie vyšlo v roku 1837, s notovým zápisom od samého začiatku.
• Za jeho života systém oficiálne prijatý nebol. Ústav ho v roku 1840 dokonca zakázal a zaviedol až v roku 1854.
• V roku 1952 preniesli jeho pozostatky do Panteónu v Paríži; ruky zostali v Coupvray.

Dátumy

Ako Louis Braille prišiel o zrak

Louis Braille začal strácať zrak po úraze v troch rokoch, v roku 1812, v sedlárskej dielni svojho otca Simona-Reného Brailla v Coupvray. Pri hre s náradím sa poranil na oku šidlom, ostrým nástrojom, ktorým sa prepichuje koža. Rana sa zapálila, infekcia prešla na zdravé oko a okolo piatich rokov chlapec úplne oslepol. Tak to opisuje Múzeum Louisa Brailla v Coupvray, ktoré sídli v dome, kde sa narodil.

Pramene sa nezhodujú v tom, ktoré oko bolo zranené ako prvé. Nesporné je iba poradie: jedno oko bolo zranené a druhé zničila infekcia.

Čo nevidiaci čítali pred Braillovým písmom

Louis Braille nastúpil ako štipendista vo februári 1819, v desiatich rokoch, do Kráľovského ústavu pre nevidiacu mládež v Paríži, školy, ktorú v roku 1785 založil Valentin Haüy ako prvú školu pre nevidiace deti na svete. Čítalo sa tam: Haüyho metóda tlačila vypuklé latinské písmená na hrubý papier a žiak spoznával prstom tvar písmena A alebo B.

Charles Barbier a dvanásťbodové písmo

V roku 1821 sa do ústavu dostalo bodové písmo Charlesa Barbiera de la Serre. Namiesto toho, aby napodobňovalo tvar písmen, zapisovalo zvuky bodmi vytlačenými do papiera: až dvanásť bodov na znak, v dvoch stĺpcoch po šiestich. S rydlom a tabuľkou mohol nevidiaci človek písať.

Dvanásťročný Braille si však hneď všimol slabinu: dvanásť bodov sa pod bruško prsta nezmestí. Aby človek znak prečítal, musel po ňom prechádzať prstom a body počítať. A keďže písmo zapisovalo zvuky, nemalo pravopis, interpunkciu ani čísla.

Často sa rozpráva, že Barbier svoj systém vymyslel ako vojenský kód, aby sa v noci dali čítať rozkazy bez svetla. Dnes túto verziu spochybňuje výskum (Philippa Campsie), podľa ktorého ho Barbier určil pre nevidiacich už vo svojom texte z roku 1815. Nepriklonili sme sa k žiadnej strane. Nesporné je iba číslo: až dvanásť bodov u Barbiera, šesť u Brailla.

Od dvanástich bodov k šiestim

Louis Braille stanovil šesťbodovú bunku okolo roku 1824, v pätnástich rokoch: dva stĺpce po troch bodoch, 64 kombinácií vrátane prázdnej bunky. Kritériom bol hmat: šesťbodová bunka sa celá zmestí pod bruško ukazováka a spozná sa jedným dotykom.

Vo veku sa pramene rozchádzajú: väčšina uvádza rok 1824 a pätnásť rokov, niektoré 1825 a šestnásť; múzeum opisuje prácu od dvanástich do šestnástich rokov. My píšeme „okolo pätnástich“.

Čo zverejnil

Braille zverejnil svoju metódu v roku 1829, vo veku dvadsať rokov. Francúzsky názov hovorí o spôsobe, ako bodmi zapisovať slová, hudbu a chrámový spev: hudba bola v systéme od začiatku. Braille hral na violončelo a organ a bol organistom v parížskych kostoloch.

Druhé vydanie z roku 1837 ustálilo systém v dnešnej podobe: odstránilo čiarky, ktoré prvé vydanie ešte miešalo s bodmi, pretože pod prstom sa čiarka a bod pletú.

Prečo systém za jeho života neprijali

Systém nebol za života Louisa Brailla oficiálne uznaný, a dokonca bol zakázaný v škole, kde vznikol.

V roku 1840 nový riaditeľ ústavu Pierre-Armand Dufau Braillovo písmo zakázal; žiaci ho ďalej používali potajomky. Vo februári 1844, pri otvorení novej budovy školy, zástupca riaditeľa Joseph Guadet verejne predviedol čítanie a písanie Braillovým písmom a systém sa do školy vrátil. Oficiálne ho však prijali až v roku 1854, dva roky po tom, čo Braille 6. januára 1852 zomrel na tuberkulózu.

Panteón a ruky v Coupvray

K stému výročiu jeho úmrtia, v roku 1952, preniesli Braillove pozostatky do Panteónu v Paríži. Coupvray si chcelo ponechať niečo zo svojho slávneho rodáka: jeho ruky zostali v urne v hrobe v rodnej obci. To, čo Louis Braille zmenil, je presne niečo, čo sa robí rukami.

Ako sa jeho písmo dostalo na Slovensko

Z Francúzska sa Braillovo písmo začalo šíriť až po roku 1850. Podľa histórie, ktorú uvádzajú pravidlá Slovenskej autority pre Braillovo písmo, ho v roku 1873 zaviedli v ústave pre nevidiacich na Hradčanoch v Prahe, v Uhorsku až v 90. rokoch 19. storočia a prvé slovenské učebnice tlačené Braillovým písmom vyšli za prvej Československej republiky, po roku 1923.

Dnešné slovenské pravidlá majú dve etapy: Pravidlá zápisu slovenského Braillovho písma z roku 1996, vypracované na pôde Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, a Pravidlá písania a používania Braillovho písma v Slovenskej republike z roku 2021. Vydala ich Slovenská autorita pre Braillovo písmo, ktorú v decembri 2020 zriadili v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.

Braillovo písmo dnes

Slovenská abeceda vychádza z tej istej šesťbodovej bunky a pridáva k Braillovým písmenám 17 písmen s diakritikou, od á po ž. Meno vynálezcu sa Braillovým písmom píše ⠠⠇⠕⠥⠊⠎⠀⠠⠃⠗⠁⠊⠇⠇⠑: bod 6 pred každým veľkým písmenom. Všetky písmená nájdeš v tabuľke Braillovho písma.

Časté otázky

Koľko rokov mal Louis Braille, keď vymyslel svoje písmo?

Asi pätnásť. Najčastejšie sa uvádza rok 1824; niektoré pramene uvádzajú 1825 a múzeum v jeho rodnom dome opisuje prácu od dvanástich do šestnástich rokov. Metódu zverejnil v roku 1829, vo veku dvadsať rokov.

Prečo Louis Braille oslepol?

V troch rokoch sa poranil šidlom na oku v otcovej dielni. Infekcia prešla na druhé oko a okolo piatich rokov úplne oslepol.

Odpísal Louis Braille systém Charlesa Barbiera?

Nie. Vyšiel z Barbierovej myšlienky písať vypuklými bodmi a otvorene to priznával. Zvyšok zmenil: šesť bodov namiesto dvanástich, aby sa bunka zmestila pod prst, a písmená, čísla a interpunkciu namiesto zvukov.

Kde je Louis Braille pochovaný?

V Panteóne v Paríži, od roku 1952. Jeho ruky zostali na žiadosť obyvateľov v Coupvray.

Kedy je Svetový deň Braillovho písma?

4. januára, v deň narodenia Louisa Brailla. Vyhlásilo ho Valné zhromaždenie OSN v roku 2018 a oslavuje sa od roku 2019.